Kategórie
Z domova

Súd v Gruzínsku zrušil solárne poplatky

Prevádzkovatelia fotovoltaických elektrární a ich zákazníci získali dôležité víťazstvo v boji s najväčším štátnym podnikom Georgia Power. Súd zamietol návrh zavedenia zákaznických poplatkov na solárnu elektrinu po veľkých protestoch a odpore zamestnancov.

 

Solar Fee Defeated in Georgia Power Rate Case

Georgia’s solar energy businesses and consumers won an important victory yesterday with the state’s largest utility, Georgia Power, dropping a proposed solar customer charge after experiencing overwhelming Commission and staff disapproval. 

As part of its ongoing general rate case, Georgia Power had petitioned the Commission earlier to impose new charges on customers who install and use solar energy systems at their homes, businesses and farms. This proposed monthly fee would have amounted to about half of what customers would otherwise save on their electric bills after investing in solar panels just as the declining cost of solar panels is prompting more property owners to consider buying them.  For a homeowner with a typical 5-kW solar system, Georgia Power was proposing a fee of $27.80 per month.

Consumer groups, solar businesses and other stakeholders came out in force to oppose the discriminatory tax, stating that it would prop up the monopoly utility at the expense of market competition and individual property rights. As we are seeing elsewhere in the country, the utility’s rather arbitrary fee proposal was not justified by any fact-based assessment of the value of customer-generated solar power.

Thankfully a majority of commissioners and staff saw Georgia Power’s proposal for what it was, an ill-conceived and unpopular attempt to stand between customers and the homegrown solar power they want. The Commission is expected to finalize the stipulation in the rate case by December 17.

So, in the national battle between traditional utilities and customer solar rights, we can put another win in the solar column. This victory in Georgia comes on the heels of a much-watched contest in Arizona, where the utility’s egregious proposal of a $50-$100 fee on solar customers was also soundly defeated last week. Commissions in Idaho and Louisiana upheld their net metering policies against attacks earlier this year as well.

In all cases, the utilities’ anti-solar proposals were met with strong opposition from a public that increasingly wants to generate its own power from the sun. It seems that attempting to regulate against customer choice and market innovation is a losing proposition.

Kategórie
Z domova

Energiu zo slnka v súčasnosti využíva 1 200 domácností

BRATISLAVA 19. januára (SITA) – V súčasnosti využíva vlastný zdroj energie zo slnka zhruba 1 200 slovenských domácností. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu predpokladá, že do roku 2020 by na Slovensku malo pribudnúť viac ako 50 tisíc domov, ktoré budú mať vlastný zdroj energie zo slnka. Nárast počtu domov, ktoré zásobuje vlastný zdroj slnečnej energie, umožní podľa asociácie novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorá začala platiť od nového roku.

„Zákon predovšetkým zavádza pojem malého fotovoltického zdroja s výkonom do 10 kilowattov. A čo je dôležité, vlastníka takéhoto zdroja nepovažuje za podnikateľa. Znamená to, že majiteľ malého zdroja je ušetrený veľkej administratívne záťaže, no na druhej strane nemôže predávať do siete prebytočnú elektrinu za podporovanú teda zvýhodnenú cenu,“ uviedol zastupujúci riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Pavel Šimon.

K nárastu využívania domácich slnečných elektrární prispeje podľa neho aj fakt, že od nasledujúceho roku sa na inštaláciu takýchto zdrojov bude dať využiť podpora z fondov Európskej únie. „Predpokladáme, že keď bude táto možnosť aktuálna, bude aj počet inštalácií rásť oveľa rýchlejšie. Tento rok by ich malo pribudnúť okolo tisíc, ale od budúceho roka to bude niekoľkonásobne viac,“ dodal Šimon.

Celkový výkon fotovoltických zdrojov na celom svete prekročil začiatkom roku 2013 hranicu 100 tisíc megawattov. Každý rok narastie o približne ďalších 35 tisíc megawattov. „Podľa teoretických výpočtov, ak by každá druhá strecha na Slovensku mala svoj vlastný fotovoltický zdroj, stačilo by to na pokrytie elektrickej spotreby celej krajiny. Je to samozrejme iba teoretický predpoklad, ale veľmi názorne naznačuje, aký veľký potenciál slnečná energia predstavuje. Potvrdzuje sa tiež, že miestom pre fotovoltické zdroje sú predovšetkým strechy domov a nie zelené plochy v prírode,“ konštatoval Šimon.

Kategórie
Z domova

Oplatia sa slnečné kolektory?

Zvažujete, že si na váš dom zaobstaráte slnečný kolektor na ohrev teplej vody? Prečítajte si v našom seriáli pripravovanom v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou aspoň základné informácie, ktoré by ste pred týmto rozhodnutím mali vedieť.

Nespornou výhodou slnečného žiarenia je, že je ľahko dostupným zdrojom energie, ktorý nezaťažuje životné prostredie. Na druhej strane pri nízkej koncentrácii slnečného žiarenia treba počítať s nízkou účinnosťou premeny energie. Pri bezoblačnom počasí na zemský povrch dopadá žiarenie s výkonom zhruba 1 kilowatt na meter štvorcový.

Slnečný svit na Slovensku

Na Slovensku si pritom užijeme bezoblačného slnečného svitu zhruba 1 200 až 2 000 hodín ročne. Energiu slnečnými kolektormi získavame aj ak je zamračené. Vraví sa tomu difúzne žiarenie. Takéto žiarenie môže v lete predstavovať od 10 % až do 50 % celkového žiarenia. V zime je oblačnosť zvýšená a tak celoročne dosahuje difúzne žiarenie podiel až 60 %. Okrem toho kolektory dokážu na energiu spracovať aj žiarenie, ktoré sa odráža od zemského povrchu a iných objektov.

Najviac slnečného žiarenia si v našich zemepisných podmienkach užívame v júli, naopak minimum na prelome rokov v decembri a januári. Slnečnú energiu reálne využijete po väčšinu roka. Na 7 až 9 mesiacov na ohrev vody a na jar a na jeseň môžete vďaka nej aj prikurovať. Skutočnosť, kde na Slovensku kolektory plánujete umiestniť, hrá menšiu úlohu, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Medzi slnečnejším juhom a menej slnečným severom je totiž rozdiel v intenzite slnečného žiarenia len zhruba 15 %.

Kam kolektor umiestniť?

Ak chcete zo slnka vyťažiť čo možno najviac energie, mali by ste zvažovať, kde konkrétne na objekt kolektor umiestniť. Maximum žiarenia prijme v kolmom smere k slnku. Lenže zem sa točí tak okolo svojej osi, tak aj okolo slnka. A tak na Slovensku najlepšie energetické zisky dosiahnete, ak kolektor na celoročnú prevádzku nastavíte na juh alebo juhozápad so sklonom približne 30-45°. Nevhodné je kolektory umiestňovať na objekty, na ktoré je slnečné žiarenie obmedzované, napríklad v horách či v tieňoch iných objektov.

Využitie energie zo slnka

Slnečné kolektory možno využiť na prípravu teplej vody, podporu vykurovania budov, alebo ohrev vody v bazénoch. Na výber sú pritom dva základné druhy kolektorov. Ploché a trubicové. Ploché sa používajú častejšie. Ich výhodou je dlhšia životnosť a dosahovanie lepších výkonov v lete. Naproti tomu, jednou z výhod trubicových kolektorov je napríklad rovnomernejšia krivka účinnosti. Nevýhodou zas, že v zime medzi trubicami môže namŕzať sneh, čo znižuje ich účinnosť a môžu sa tým aj poškodiť.

Ohrev teplej vody

Pri dimenzovaní solárneho zariadenia na prípravu teplej vody treba myslieť na čo najväčšie pokrytie spotreby mimo obdobia vykurovania, aby na zohrievanie vody nebolo potrebné využívať inú energiu. Dôležité je preto zanalyzovať si spotrebu teplej vody. Cez slnečné kolektory je pritom možné pokryť od 40 až do 60 % ročnej potreby ohrevu teplej vody.

Postačia mi slnečné kolektory na vykúrenie budovy?

Cez solárne zariadenie sa nedá zabezpečiť úplné pokrytie vykurovacích potrieb rodinného domu. Teplo cez slnečné kolektory môže pokryť 15 % až 30 % ročnej spotreby tepla dobre izolovaného objektu vybaveného nízkoteplotným vykurovacím systémom. Zároveň je potrebná plocha kolektorov výrazne vyššia, ako keď vďaka ním chceme iba ohrievať vodu. Obvykle ich plocha predstavuje až do štvrtiny vykurovanej plochy.

Možnosti na ohrev vody v bazénoch

Na ohrev vody v bazénoch sú dva základné systémy. Tým jednoduchším je priamy ohrev, kedy sa slnečné kolektory priamo napoja na okruh filtračného zariadenia. Druhým nepriamy ohrev bazénovej vody cez dvojkruhový systém. Kolektorový okruh je v tomto prípade uzavretý a teplo získané z kolektorov je odovzdávané bazénovej vode prostredníctvom výmenníka tepla.

Ako zistiť, či sa inštalácia solárneho systému oplatí?

Pri rozhodovaní o kúpe a výpočte návratnosti tepelného solárneho systému je nevyhnutné zohľadniť štyri základné faktory. Tými sú obstarávacie náklady, výška úspor nákladov na energiu, čo závisí aj od spotreby teplej vody, prevádzkové náklady a životnosť solárneho systému.

AKO TO FUNGUJE…

Slnečné žiarenie dopadajúce na absorbér kolektora sa mení na teplo, ktoré sa akumuluje a odovzdáva teplonosnej kvapaline prúdiacej v nerezovom absorbéri kolektora. Naakumulovaná energia je prostredníctvom teplonosného média odovzdávaná zohrievanej vode vo výmenníku. Expanzná nádrž udržiava rovnomerný tlak a vyrovnáva zmeny objemu kvapaliny. Automatickú prevádzku zabezpečuje elektronické ovládanie, ktoré vypína a zapína obehové čerpadlo. Počas zamračených dní dohrieva vodu elektrické vyhrievacie teleso, kotol alebo iný zdroj tepla.

ČO TREBA ZOHĽADNIŤ PRI ROZHODOVANÍ…

Obstarávacie náklady celého solárneho systému vrátane inštalácie – závisia od konkrétnej situácie (počet a umiestnenie kolektorov, objem zásobníka, dĺžka pripojovacích potrubí a pod.), bežne sa pohybujú od 2000 € do 4000 €, prípadne aj viac.

Výška úspor nákladov na energiu závisí napríklad od ročnej produkcie tepla dosiahnutej využívaním solárneho systému, od cien energie pri doterajšom spôsobe výroby tepla a v neposlednom rade aj od spotreby vody, prípadne tepla konkrétnej domácnosti. Netreba zabúdať na pravidlo, že čím má domácnosť vyššiu spotrebu teplej vody, tým sa jej investícia do kolektorov vráti rýchlejšie.

Prevádzkové náklady sú minimálne, zahŕňajú spotrebu elektriny na pohon obehového čerpadla s výkonom 25 – 40 W cca 6 €/rok a výmenu teplonosnej kvapaliny raz za 6 – 10 rokov v sume cca 100 €.

Životnosť solárneho systému sa pri materiáloch používaných v súčasnosti zvyčajne pohybuje v rozmedzí 25 – 30 rokov.